Meteorologické pojmy
Na stránkach o počasí sa vyskytujú i základné pojmy z meteorológie, ktorých správny význam nie je vždy celkom jasný, preto sú niektoré z nich tu vysvetlené.
Meteorologické veličiny sa delia na:
- základné (priamo merané)
- doplnkové (priamo merané)
- vypočítané (z kombinácie niekoľkých meraných veličin)
- štatistické, ktoré sú súčásťou dlhodobých prehľadov počasia
Základné meteorologické veličiny
Medzi základné meteorologické veličiny patrí teplota vzduchu, tlak vzduchu, vlhkosť vzduchu, zrážky a vietor. Teraz k jednotlivým pojmom:
Teplota vzduchu je základný meteorologický prvok udávajúci
tepelný stav ovzdušia, tj. schopnosť vzduchu prijímať, alebo odovzdávať tepelnú
energiu. Meria sa presným teplomerom, ktorý je dokonale chránený pred priamym
slnečným žiarením v meteorologickej budke vo výške 2 m nad zemským povrchom.
Teplota vzduchu sa u nás meria v °C.
Špeciálnym údajom je prízemná minimálna teplota vzduchu,
ktorú udáva najnižšia hodnota teploty vzduchu zaznamenaná tesne nad zemským
povrchom na meteorologickej stanici za určité časové obdobie. K meraniu prízemnej
teploty vzduchu sa používa takého istého teplomeru ako pre meranie minimálnej teploty
vzduchu v meteorologickej budke. Minimálny teplomer sa umiestňuje do špeciálneho
stojánku vo výške 5 cm nad zemou. Význam tejto hodnoty je hlavne pre
farmárov a záhradkárov.
Atmosférický tlak vzduchu. Atmosférický vzduch vplyvom sily
tiaže pôsobi na zemský povrch tlakom (hydrostatický tlak), jeho veľkosť závisí
na množstvu vzduchu ležiaceho nad danou plochou. Z tohoto dôvodu je tlak najvyšší
na povrchu Zeme a s výškou klesá. Ako jednotka atmosférického tlaku sa používa
hektopascal [hPa], niekedy sa môžete stretnúť s jednotkou milibar [mbar], pričom
ich vzájomný vzťah je 1 hPa ~ 1 mbar. Na aneroidoch býva dodnes
udávana v jednotkách Torr, čomu odpovedá prepočet 1 torr = 1 mm
ortuťového stĺpca a 1 torr ~ 4/3 hPa. Za normálnych podmienek je
tlak 1013,25 hPa (pre 45° zemepisnej šírky, nadmorskou výškou 0 metrov
a teplotu 273 °K). Tento tlak je považovaný za štandardný. Aby bolo možné zrovnanie
nameraného tlaku vzduchu, používá se tzv. tlak prepočítaný na hladinu
mora, kde nameraná absolútna hodnota tlaku vzduchu sa prepočíta
na zrovnateľné hodnoty.
Vlhkosť vzduchu je meteorologický prvok popisujúci množstvo
vodnej pary vo vzduchu. Množstvo vodnej pary vo vzduchu podmieňuje vznik oblakov
a zrážok a je časovo i miestne veľmi premenlivé. Vlhkosť vzduchu sa meria vlasovým
vlhkomerom, alebo psychrometrom čo je prístroj tvorený dvojicou rovnakých teplomerov,
z ních jeden má čidlo suché (suchý teplomer) a meria teplotu vzduchu a druhý má
čidlo obalené navlhčenou bavlnenou punčoškou (vlhký teplomer). Vyparovaním
vody z punčošky sa odberá vlhkému teplomeru skupenské teplo vyparovaním a preto
je jeho údaj spravidla nižší než údaj suchého teplomeru. Pomocou psychrometrických
tabuliek sa z rozdielných údajov týchto teplomerov určuje vlhkosť vzduchu a tlak vodných
par. S vlhkosťou vzduchu úzko súvisí i rosný bod, čo je teplota,
pri ktorej vzduch dosahuje stavu nasýtenia vodnou parou a ta sa začne zrážať. Inými
slovami je to teplota, na ktorej by sa musel vzduch za nezmeneného obsahu vodnej pary
a bez zmeny tlaku vzduchu ochladiť, aby množstvo vodných par v nej obsiahnutej
stačilo k jej nasýteniu. Pretože vzduch môže za určitej teploty pojať len
určité množstvo vodnej pary, pri ochladení pod rosný bod začína "prebytočná"
vodná para kondenzovať a chladné predmety sa vylúčenou vodou orosia. Takto
vzniká nielen rosa, ale i hmla, oblaky apod.
Zrážky sú vodné kvapky, alebo ľadové častice vzniknuté následkom
kondenzácie (skvapalňovanie) vodnej pary, alebo desublimácia (premena plynného skupenstva
priamo v skupenstvo pevné) vodnej pary v ovzduší. Ide teda o všetku atmosférickú
vodu v kvapalnom, alebo tuhom skupenstve, vypadávajúcu z rôzných druhov oblakov,
hmly, alebo usadzajúcej sa na zemskom povrchu či na predmetoch v atmosfére. U
tuhých zrážok sa tak tiež meria výška snehovej pokrývky a jej vodná hodnota. Základným
prístrojom pre meranie zrážok je zrážkomer, ktorého záchytna plocha je 500 cm2.
Platí, že 1 mm zrážok = 1 l vody na 1 m2. Pre registráciu
úhrnu a časového priebehu dopadajúcich kapalných zrážok behom letného obdobia
slúžia registračné prístroje zvané ombrografy. Zrážky podľa intenzity delíme
na:
- veľmi slabé zrážky < 0,25 mm/hod.
- slabé zrážky > 0,25 mm/hod. a < 1,0 mm/hod.
- mierné zrážky > 1,0 mm/hod. a < 4,0 mm/hod.
- silné zrážky > 4,0 mm/hod. a < 16,0 mm/hod.
- veľmi silné zrážky > 16,0 mm/hod. a < 50,0 mm/hod.
- extrémne zrážky > 50,0 mm/hod.
Vietor je meteorologický prvok popisujúci prúdenie vzduchu v
určitom mieste atmosféry v danom časovom okamžiku vzhľadom k zemskému povrchu.
Vzniká medzi dvoma miestami s odlišným tlakom vzduchu, kde částice vzduchu sú
uvádzane do pohybu silou tlakového gradientu (spádu) v smere od vyššieho tlaku
k tlaku nižšiemu. Vietor je tým silnejší, čím je väčší tlakový gradient, čo značí čím
sú hustejšie izobary na synoptickej mape. Pre popis vlastností vetra sú podstatné
dve veličiny - rýchlosť a smer vetra. Meria sa pomocou anemometru.
Rýchlosť vetra sa meria vo výške 10 m nad povrchom zeme
a udáva sa v metroch za sekundu prípadne kilometroch za hodinu (1 m/s
= 3,6 km/hod.). Pre odhad sily vetra slúží tzv. Beaufortova stupnica
sily vetra (viď tabuľka v prílohe). Špecifickým údajom rýchlosti vetra je
tzv. náraz vetra, čo je maximálna rýchlosť vetra trvajúca
aspoň 3 sekundy, ktorá sa objaví behom 3 minutového intervalu.
Denný prebeh vetra je celková vzdialenosť v kilometroch, ktorú
prekoná vietor za 24 hodín.
Smer vetra sa udáva podľa smeru, odkiaľ vietor veje. Smer
môžeme vyjadriť presnejšie pomocou azimutu (0°-40° severovýchodný, 40°-90° východný,
90°-130° juhovýchodný, 130°-180° južný, 180°-220° juhozápadný, 220°-270° západný,
270°-310° severozápadný, 310°-360° severný) alebo tiež pomocou svetových stran.
POKRAČOVANIE NA NÁSLEDUJÚCEJ STRÁNKE
Vysvetlenie pojmov je prevzaté z webových stránok OK5AW - Radioamaterské stránky a stránky o počasí, Domašov u Brna a meteorologické stanice ve Smržovce